Meditácia v pohybe

Meditácia v chôdzi, čankamana.

Článok je napísaný v roku 2024

Meditácia v chôdzi je rovnocenná s meditáciou v sede. Kultivovanie mysle počas meditácie v chôdzi využíva podobné prostriedky, napríklad aj na stíšenie mysle, ako sa používajú pri meditácie v sede (theravádové učenie, podľa thajskej lesnej tradície , satipatthana-vipassana, čiže meditácia všímavosti a vhľadu).

Základnou pomôckou je všímavosť, resp. pozorovanie, či uvedomovanie si. Myseľ sa zameriava na pozorovanie objektov (primárnych a sekundárnych), ktoré prichádzajú do zorného poľa mysli. Je dôležité to robiť hlavne nenásilne , čiže jemne no aj láskyplne . Takto sa mysli nejaký objekt dookola podsúva. Však to sa robí aj pri relaxáciách, či hathajogových cvičeniach, mantrách a iných technikách. Je tu snaha o kultivovanie mysle, o rozvíjanie zručnosti mysle. A to cez všímanie si a cez vhľad.

Meditácia v chôdzi môžno bude skôr vyhovovať osobám, ktorým sedenie dlhší čas z rôznych dôvodov moc nevyhovuje. Teda zatiaľ, všetko sa mení a vyvíja, vzniká, trvá a zaniká. Telo je dobrá kotva na rozvoj všímavosti, takže sa robí ukotvovanie mysle cez zmyslové vnímanie, hmatové, sluchové, čuchové, zrakové, pocitové vnemy a pod.

Zo začiatku sa ukotvovanie mysle robí cez zmyslové vnímanie hmatom, pozoruje sa dotyk na chodidlách, Tento dotyk na chodidle je objektom. Všímavosť sa robí smerom von, na chodidlo. Ako „barlička“ môže všímavosti zo začiatku napomáhať aj označovanie objektu slovne, potichu , slovom dotyk. Neskoršie sa všímavosť rozširuje na pätu a špičku, či dvíhanie a klesanie chodidla. Napájanie sa na objekt, vhľad je snaha o kultivácie mysle. V bežnom živote to môže byť napojenie sa na hocijaký objekt.

Keď sa pozorovanie, zručnosť mysle prehĺbi, prechádza sa z pozorovania dotyku chodidla aj na iné vonkajšie objekty, napr. zvuk, čuch, chuť,zrak… Zaradenie všímavosti na vnútorné objekty je zo začiatku asi lepšie zaradiť na meditáciu v sede, aby sa neobjavovalo veľa vnemov. Môže obsahovať pozorovanie pocitov, pozorovanie mysle, príjemných a nepríjemných stavov mysle, prospešných a neprospešných stavov mysle (nečistoty mysle) a iné objekty. Môžeme pozorovať začiatok, priebeh a koniec vnemu a podobne. Čiže sa prehlbuje zručnosť mysle. Pritom sa pokúšame pochopiť aj myseľ.

Pri chôdzi však môže byť pozorovanie väčšieho množstva objektov možno viac obmedzené, predsa je to pohyb po rôznom teréne. Aj to môže byť relatívne. Ale na zlepšovanie kultiváciu mysle nemusí byť potrebné nepreberné množstvo objektov. Realizácia vhľadu, napájanie sa na objekt bez rozmýšľania a ich prvé záblesky sa začnú objavovať úmerne aj s rozvinutím stíšenia sa, ktoré však nie je cieľom. Taktiež tu nie je snaha o odstránenie myslenia, to sa ani nedá. Ako sa veci majú je asi lepší cieľ. Pozorovanie objektov postupne stráca opodstatnenie.

Je vhodné tieto poznatky a poznatky z 8 stupňovej Patandžáliho jogy postupne prenášať do bežné- ho života, inak to bude iba sterilné učenie. Čiže rozvíjanie bdelej pozornosti mysle, všímavosti,
uvedomovania si v praktickom živote, teda mindfulness.

Získavanie väčších zručností mysle je vhodné občas robiť aj na intenzívnych pobytoch, nap. v meditačnom stredisku Javorie za Zvolenom, www.javorie.com. Niektorí tvrdia, že vytvorenými podmienkami a účasťou kvalitných učiteľov zo zahraničia a aj zo Slovenska (napr. Mya Nováková, z Bratislavy, www.Plejs.sk), sa vraj radí medzi najlepšie v strednej Európe. Má vytvorené vynikajúce podmienky aj na klasické jogové pobyty.

Ján Mitúch z Nitry, www.karate-army.sk