Referencie
Niečo o mne
Webovú stránku mám už vyše 30 rokov. Až teraz som sa rozhodol, že niečo napíšem o sebe, v roku 2024. No nie systematickým, chronologickým vypísaním získaných oprávnení, absolvovaní kurzov, pobytov.
Tím, ktorým sa nechce čítať nižšie uvedené, tak prajem, aby by sa vám darilo osvojovanie si aj všímania si. No nie iba okolia, ale aj seba. Teda, kiež sa vám darí zušľachťovanie tela a mysle a kiež je to v rovnováhe.
Volám sa Ján Mitúch, bývam v Nitre od roku 1986, narodil som sa v roku 1957 v Radave, okres Nové Zámky.
Fyzická námaha mi bola daná do vienka. Od malička som prešiel v podstate všetkými športami. Ako 14 ročný som sa začal venovať hlavne karate ako samouk a ako 19 ročný som napokon cvičil pod rôznymi trénermi. Vyštudoval som vysokú školu banskú v Ostrave. Predstavte si, no úplne mimo fachu, teda nie to, čo ma bavilo a čo som chcel v skutočnosti robiť. Malo to svoj prozaický dôvod. Keď som videl na gymnáziu učiteľa telesnej výchovy, s akou nechuťou už robí tretiu rozcvičku, tak som si povedal, že nepôjdem na fakultu telesnej výchovy, že to čo ma baví, že ten šport si budem robiť radšej ako koníčka. A tak som celý život, od 26-tich rokov robil popri rôznych zamestnaniach, ktorými som prešiel, taktiež aj trénera.
Nakoľko som mal koníčka bojové športy, tak som začiatkom 90tich rokov zriadil maloobchod, veľkoobchod a krajčírsku dielňu na bojové športy a army shop. Z toho sme žili, no keď sa objavili lacné výrobky z Pakistanu a Číny, tak som veľkoobchod a krajčírsku dielňu po 10tich rokov zrušil, nedalo sa tomu konkurovať.
Aj v bojových športoch som postupne prešiel cez rôzne štýly. Trénerské a rozhodcovské licencie rôz- nych stupňov som okrem karate postupne robil aj na kickbox a sebaobranu, hathajogu a streľbu. Licencia maséra bola k širšiemu poznávania tela bola už iba samozrejmosťou.
Nikdy som nemal rád násilie, agresivitu, ubližovanie. Temperament ako taký, vrodené vlastnosti sa odstrániť nedajú, čiže netreba s tým bojovať. No zistil som, že s egom a so stereotypmi sa dá pracovať, sú na to rôzne metódy a formy. Že sa dá pracovať s telom to je pre väčšinu z nás pochopi-
teľnejšie a jednoduchšie. Sú osoby, ktoré akosi stále hľadajú iba pomoc z vonku. Či už od lekárov, masérov, fyzioterapeutov a pod. Avšak nikto nemôže moje telo poznať lepšie, ako ja sám.
Takže, ak si nezačnem aj sám pomáhať, tak výraznejšie zlepšenie, hlavne dlhodobejšie sa pravdepodobne neobjaví. Nevedomosť s lenivosťou nevedie k posunu.
No ale prečo treba voliť iba jednoduchšiu cestu, čiže pomoc čakať iba zvonku?! Myslím si, že čím ťažšie niečo človek získa, tým to má preňho väčšiu hodnotu. Hovorí sa, že človek sa posúva iba cez bolesť, utrpenie, teda mal by sa. Ja mám najlepšieho lekára na svete. A tým je bolesť či utrpenie. Telo ma nevie kopnúť do zadku, ak nekonám správne.
V hrubých rysoch sú tri druhy bolesti, napr. v mechanike pohybu (ale nie len tam). Ak nerešpektujem prvú najľahšiu bolesť na telesnej či psychickej úrovni a nepričiním sa o jej odstraňovanie, tak nastupuje zvyčajne druhý stupeň bolesti. A tá bolesť nás dokáže už výraznejšie odstaviť od činností, ktoré som vykonával. Ak sa ani potom nezobudím, tak tretia bolesť môže spôsobiť už chronické problémy. Minimálne ma už úplne odstaví v činnosti. Opäť opakujem, že je to jedno, či je tá bolesť na fyzickej či psychickej úrovni. Niečo na tom asi bude. Keď mi nič nie je, všetko v pohode funguje, tak ani nepotrebujem vyvinúť väčšiu aktivitu. Človek je od prírody tvor lenivý, teda telo. Keď hlava nerozhodne, telu to je v konečnom dôsledku jedno. Dokonca niekedy hovorím, že samotné telo by nás z nečinnosti priviedlo minimálne do skazy, keď hlava nerozhodne.
Takže pri bojových športoch som postupne začal prenikať i do jogy. Dynamika, určitá agresivita, súťaživosť v bojových športoch, a hlavne stresy v podnikaní potrebovali protipól, teda stišovanie sa. Nenašiel som lepší liek, nech som hocikoľko a hocijako hľadal, vždy ma to smerovalo k joge ako takej. Pozoroval som, všímal si, či uvedomoval, že inej cesty niet, keď som chcel plnohodnotne fungovať podľa mojich predstáv. Čiže okrem zušľachťovania tela bolo treba výraznejšie začať aj so zušľachťovaním mysle.
Aj v joge ako takej je viacej druhov, štýlov, tiež poplatných aj komercii. Neodsudzujem žiaden štýl, avšak niektoré majú málo spoločné s celostnou jogou. Zvyčajne sa jedná iba o fyzické cvičenia, o morálnych, etických pravidlách a o zdokonaľovaní sa aj na jemnohmotnejších úrovniach , napr. o práci so zušľachťovaním mysle sa tam akosi nehovorí. Ale hlavne, nech je človek činný.
Niečo o mne - pokračovanie
Nestor jogy na Slovensku Milan Polášek voľakedy napísal: Joga je učenie o tom, ako žiť v mieri sám so sebou a s okolitým svetom, alebo že Joga je hlavne o stíšení sa. Tieto myšlienky ma výrazne ovplyvnili. Taktiež mi výrazne pomáhali prekonávať prekážky aj v podnikaní, či v bežnom živote.
Naoko jednoduchá veta-ako žiť v mieri sám so sebou a s okolitým svetom. Pri rozmieňaní na drobné zistím, že ak mám ja problémy, tak sa to môže prenášať aj na okolie. Keď som ja v pohode, tak môže byť pohoda aj v okolí. Na hľadanie riešenia, aby som bol ja v pohode bez mojej spoluúčasti to pravdepodobne dlhodobo fungovať nebude. Tiež treba prijať fakt, že čo vzniklo, trvá, tak aj zaniká. Všetko sa mení a vyvíja. Ak toto neprijmem, a nebudem meniť postoje, tak život prežijem viacmenej podstate v utrpení.
Ako cvičiteľ hathajogy som vyskúšal rôzne štýly jogy. Od roku 2009 som organizoval pobyty pri mori, pri termálnom kúpalisku Podhájska a na horách. Fotografie z týchto pobytov a vlastné články sú zverejnené na www.karate-army.sk. Propagujem pevné a pružné telo, pevnú a pružnú psychiku a to primerane k veku. Na prácu s telom existujú rôzne metódy a formy a na prácu so psychikou tiež. Telo a psychika sú vzájomne prepojené a obojstranne sa ovplyvňujú. Ak uvoľním telo, môže sa uvolniť i psychika, ak uvoľním psychiku, môže sa uvolniť i telo. To isté platí i o fyzickom či psychickom napätí, nie iba pri uvoľnení.
Na cvičeniach si postupom času prejdeme celé telo s ľahkým a rozvíjajúcim strečingom, alebo s asánami. A taktiež s posilňovacími cvikmi hlavne na brušné, chrbtové svaly a sedacie svaly. Bez týchto svalov si samostatne a bezproblémovo neurobíme ani základnú veľkú potrebu. Všeobecne teda všetky svaly na prednej časti tela , na zadnej časti tela, na spodnej polovici tela od panvy dolu a na hornej polovici tela. Čiže sa postupne venujeme aj prsným svalom, bicepsom, lýtkam, krčným svalom. No aj malé svaly, ak je s nimi problém, vedia človeka odstaviť od činností.
Neoddeliteľnou súčasťou cvičení sú i základy správnej mechaniky pohybu. Veľmi veľa z nás má problémy s kolenami, bedrovými kĺbmi, chrbticou, krčnými stavcami, a ďalšími kĺbmi. Je to hlavne v zlom stereotype, v zlej mechanike pohybu. A tá začína prapôvodne hlavne dolu, v chodidlách, v našľapovaní. Niektoré svaly máme preťažené, iné zasa ochabnuté, niektoré skrátené, iné zasa predĺžené. Čiže nie je rovnováha, a keď to trvá dlhodobo, tak začne, akože z ničoho nič, problém. Zbiera sa to niekedy aj dlhé roky. Niektorým osobám sa mechanika pohybu neustále zhoršuje, hoci sa joge, či rôznym športom výrazne venujú. Viem že joga ako taká, včítane meditácií,nie je o liečení, no ak som na tom stále horšie a horšie, niekde chyba asi je. Cvičenie jogy bez jej aplikácie do života sa mi zdá iba sterilné cvičenie, či činnosť bez praktického základu. Tiež som počul názor, že treba len robiť jogu ako takú, či meditácie a že telo si poradí. No realita je často iná. Niekedy stačí ukázať, ako si bezpečne sadnúť, pokľaknúť, ľahnúť, vstať, ako nevyosovať, ako jednostranne nezaťažovať.
A zistíme, že odstraňovaním stereotypov sa mi mechanika pohybu keď nezlepšuje, tak sa aspoň nezhoršuje. Dýchacie cvičenia, či meditácie mi nespevnia veľké svaly na tele. Proste treba urobiť aj aktivitu, ktorá mi v mechanike pohybu môže pomôcť.
Do cvičenia vkladám aj relaxácie. Neskoršie aj úvod do meditácie v sede a v chôdzi, aby sa naplnila myšlienka: pevné a pružné telo, pevná a pružná psychika. Mňa oslovilo učenie theravady, vraj je jedno z najbezpečnejších. No zo začiatku treba mať aj učiteľa, ako úplný samouk by som narobil asi veľa chýb. A vedel by som si aj ublížiť.
Na prácu s telom a psychikou sú rôzne metódy a formy. Je treba pracovať s telom a aj so psychikou, aby bol ten orchester v súlade, vyvážený. Inak je to iba posilňovanie, alebo gymnastika, možno pomalá, alebo iba strečing. Je na učiteľovi, ako to má už prakticky osvojené a ako to vie pedagogicky posúvať ďalej. A to tak, aby sa cvičenci učili samostatnosti a neboli postupne na učiteľovi závislí. Prajem vám šťastný výber učiteľa, resp. učiteľky. Aj na Slovensku je veľa schopných učiteľov na zušľachťovanie tela a mysle. Kto hladá s skutočne chce na sebe pracovať, tak učiteľ sa akosi z ničoho nič objaví. A vyskúšajte si viacero učiteľov, až potom objavíte, čo vám je najbližšie a čo vám najviac sedí. Čiže si už vytvoríte cvičenie podľa seba, nie podľa iného. Taktiež sa občas objavte na nejakom pobyte, človek je tvor spoločenský. Istotne sa vždy dá niečo nové naučiť. A tiež získa motiváciu, nabudí sa, hoci len na určitý čas.
Ak budeme prijímať nové veci všímavo, bez lipnutia a chtivosti, asi aj náš hnev, lenivosť a nevedo- mosť, významné nečistoty mysle a tým aj prekážky v šťastnom živote, sa výrazne dostanú na inú, slabšiu úroveň.
Ján Mitúch, cvičiteľ hathajogy, bojových športov, masér, www.karate-army.sk